Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Zvyky v obci

Výročné zvyky

Zvyky a obyčaje v priebehu roka boli veľmi pestré a spájali sa s cirkevnými sviatkami. Tieto zvyky sa udržali zhruba do druhej svetovej vojny, kedy začali postupne zanikať. Len málo sa ich zachovalo dodnes. Sv. Jozef je patrón nášho kostola, a preto so zvykmi začneme od neho. Na Jozefa sa dopoludnia slúžila svätá omša. Prichádzali na ňu pútnici pešo s procesiou z Beňuša, Polomky, Heľpy a Pohorelej. Vpredu niesl i krížik a veriaci spievali nábožné piesne, alebo sa modlili.

Od kostolných schodov nadol stáli, alebo sedeli žobráci. Za kostolnou bránou boli postavené krámiky, kde sa dali kúpiť rôzne upomienkové predmety. Krámari zo svojho tovaru nechávali niečo i v dome u „Dvorana“, ktorý stojí blízko kostola a tu si v priebehu roka mohli ženy kupovať aj na splátky. Bacúšania svojich známych zo susedných dedín volali do svojich domovov na pohostenie. Počasie v tento deň , ktorý bol už predzvesťou jari bývalo rôzne.
Obdobie od Vianoc do popolcovej stredy sa nazýva fašiangy. Vyvrcholením bola trojdňová fašiangová veselica. V utorok o polnoci sa pochovala basa, nasledovala popolcová streda a potom štyridsaťdňový pôst. Pretože muzika hrala tri dni, nemohla hrať jedna kapela, preto sa cigánska kapela striedala s bacúšskou. Matky, ktoré mali odrastené dcéry, smažili doma pampúšiky. Tie spolu s peniazmi (desať korún) nosili chlapcom na muziku, aby im dievka v kúte nestála.
Po domoch ženy pili „na ľan“ a ťahali sa navzájom za vlasy, aby ľan narástol veľký. Keď už bolo teplejšie počasie, ženy si sukne z modrotlače po bokoch poupínali do pása, aby im bolo vidieť štikeraj, a tak sa prechádzali po dedine. Na fašiangy mládenci od dievok dostali pierka z umelých kvetov, alebo pierka z káčerov. Aby si získali čím viac tanečníkov, tancovali národné tance. Víťazom bol ten mládenec, ktorý pri tancovačke najvyššie vyskočil. Obdobie od popolcovej stredy do slávenia Veľkonočného tajomstva sa nazýva obdobím pôstu. Každú pôstnu nedeľu po litániách sa veriaci chodili modliť ku krížom. Ako vychádzali z kostola, hneď pri kostolných dverách začali spievať. „Ach poďte kresťania pozdraviť kríž svätý….“. Na konci Kostolnej ulice sa rozdelili, horniaci šli ku svojim krížom nahor a dolniaci nadol. Nedeľa pred smrtnou nedeľou sa volala šúľková nedeľa, lebo sa na obed varili šúľky. Varili preto, aby na obilí narástli veľké klasy. Popoludní si dievčatá opatrili malý ihličnatý stromček, držiac ho v ruke, chodili po domoch a spievali:

O vtáčku, vtáčku, čo včas ráno vstávaš?
Či ťa zima trápi?
Trápi ma trápi, poslala ma moja pani,
žeby ste jej dali kúsok múky,
jedno vajce, za lyžicu masla,
že by sa jej rana do rána zrástla.
Chodením so stromčekom oznamovali príchod jari. Ľudia im za spievanie dali vajce, trocha múky a podobne. Niektorá z mamičiek z toho dievčatám uvarila jedlo.
Podľa starej liturgie sa piata pôstna nedeľa nazývala „smrtnou nedeľou“. V minulosti sa aj u nás chodilo na smrtnú nedeľu s morenou, ale priebeh tejto hry nebol nikde zaznamenaný a v obci sa na ňu už nepamätá nikto. V túto nedeľu po litániách sa chodilo modliť ku krížu v cintoríne.
Kvetná nedeľa je podľa novej liturgie nedeľa utrpenia pána. Na kvetnú nedeľu sa pri bohoslužbách posviacajú ratolesti. U nás sa volajú „púzelky“ - výhonky listnatých kríkov. Mládenci donesú za náruč „púzelkov“ a položia ich na stolec pred oltár. Kňaz ide dole kostolom a ratolesti posviaca. Kúsky posvätených „púzeliek“ sa pri veľkej búrke hádzali do ohňa zapálenej hromničnej sviečky, aby sa prestalo blýskať. Keď búrka neprestávala vyniesli ohrablo, ometlo a chlebovú lopatu na priedomie. To pre to, aby sa drak, čo búrku dohnal zľakol a búrku odohnal.


 


Úvodná stránka