Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Zaujímavosti

BACÚCH

Kráľ Ladislav IV udeľuje županovi Bogomírovi právo
ryžovania zlata na Boci, ktorý pri hľadaní zlata prechádza na južné svahy
Nízkych Tatier, kde zakladá banícku osadu Wazych (Bacúch).
Baníci v okolí Bacúcha dolujú zlato, striebro a meď. V XV storočí sa pôvodná osada rozrástla na obec okolo železnorudných baní a hút.
V roku 1564je zastavená prevádzka hute Gaismayer a železo rudné bane Igel,
Lidacher a Rola.
 

POSTUP BANÍKOV PRI HĽADANÍ NÁLEZISK RÚD


V čase panovania kráľa Gejzu II prichádzajú nemeckí saskí osadníci. Neskoršie prichádzajú z Tirolských oblastí vo väčšom počte baníci, ktorých prilákalo baníctvo v Banskej Štiavnici,
kde sa dolujú drahé kovy - zlato, striebro, meď. Uhorským kráľom pribúda do pokladnice striebro z hlbinnej ťažby, ktorú zaviedli v Banskej Štiavnici nemeckí hostia .Vzhľadom na turecké vpády do mesta boli zničené výsadné listiny, je predpoklad, že Banská Štiavnica sa stala banským mestom
v r.1238.
Rozvoj baníctva úspešne pokračoval v ťažbe v Kremnici, meď sa ťaží v Španej doline, na Starých horách a v okolí Banskej Bystrice. Pri ťažbe striebra v okolí Banskej Bystrice sa narazilo na bohaté ložiská medenej rudy .Výdatné ložiská sa našli aj v Španej doline, ktorá ťažbou predbehla aj Banskú Bystricu.
Baníctvo a hutníctvo naďalej podporovali panovníci aj osídľovaním ďalších baníkov z Tirolska, ktorým poskytovali rôzne výhody a práva.

Po tatárskych vpádoch v r.1241 upadlo aj baníctvo. Kráľ Belo IV povolal ďalších baníkov so Saska, Meissenu, Durínska, ktorých osadil v okolí Banskej Bystrice .V r.1255 povýšil mesto Banská Bystrica na kráľovské banské mesto.

Banícka a hutnícka činnosť sa rozširovala smerom na Liptov cez Lypču - Partizánska Ľupča. V listine privilégií z r.1230 kráľ Štefan V. dáva hosťom zo Saska povolenie hľadať a kutať v doline Boca a jej okolí, zároveň aj povolenie na klčovanie lesa .Baníci , ktorí majú skúsenosti dôkladne dolujú nájdené zlato, striebro a meď, až po ďumbiersku časť chotára .Odtiaľ prechádzajú do dolín v okolí Jarabej a Bystrej.

Bocianske bane sa v historických dokumentoch vyskytujú v r. 1276,kde ich dostal ako léno služobník kráľa Belu IV. Comes - župan Bogomír, ktorého základom dôchodkov bolo baníctvo. Na jeho žiadosť kráľ Ladislav IV. nariadil výsadnou listinou právo ryžovania zlata v oblasti potokov Bacúšsky a Maková. Keď z Bockej strany prešli baníci na južnú stranu Nízkych Tatier, zišli do úžľabiny na Hutkách , kde pravdepodobne založili osadu Wazych ( Bacúch ) v r.1274,ako to uvádza historik Kechelman v Das alter und die Schicksale des ungerichen Bergbaues.

Saskí a tirolskí baníci sa pričlenili ku Slovanom , spoločne objavujú aj rudy iných kovov. Na Bacúchu zostali zachované priezviská - Gruber, Schvantner, Nickel a iné.

Koncom XIV. storočia baníctvo upadá . Kráľ Žigmund(1393 - 1437) v roku 1405 komorskému grófovi vydal príkaz, aby sa bane obnovili. Bývalé bane boli už vyťažené a niektoré bane zaplavila voda Baníctvo ožíva po roku 1475.Ťažiar z Krakova Ján Thurzo v okolí Banskej Bystrice vykúpil viaceré dlhmi zaťažené bane, od kráľa Vladislava dostal do prenájmu najväčšie banské zariadenia. Ťažba začína prekvitať.

Ako sme už spomenuli, medzi najstaršie banské lokality na území Brezna boli Bacúch a Beňuš kde sa dolovalo zlato, striebro , meď.

V XV. a XVI. storočí od Bacúcha smerom na východ územie, ktoré je majetkom Muránskeho panstva až po Telgárt osídlili valasi a baníctvo v tej dobe začína znovu stagnovať. Zachovalé dokumenty sú dôkazom, že boli pokusy o obnovu baníctva. V zázname z r.1784 sa uvádza, že ruda na Hutkách nad Bacúchom obsahuje 4 - 12 % medi. Prevoz vyťaženej rudy na spracovanie do Starých hôr len zvyšoval náklady. Ťažiarstvo v r..1787 dá sa povedať zaniká. V roku 1811 sa štát pokúsil o ťažbu, kde za 3 roky sa vyťažilo iba 32 centov rudy, preto v roku 1814 štát ťažbu tu zastavuje. Ťaží sa iba v okolí Jarabej - Mlynná dolina, Kumštová, Malý Gápeľ Ťažba v náročnom horskom teréne bola veľmi namáhavá ( nadmorská výška, počasie, ťažká dostupnosť ku cestám) Ťažilo sa všetko - zlato, striebro , meď a železná ruda. V priebehu XVII a XIX storočia sa na území Horehronia baníci venujú ťažbe železnej rudy. Vzhľadom na to, že je tu ešte dostatok dreva na výstuže baní ,palivo, spracovanie rúd sa prevádza v blízkosti baní. Pri peciach sa stavajú hámre, kde sa vytavené železo spracúva .


 


Úvodná stránka