Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Ľudová kultúra

Tradičné spôsoby získavania obživy

 

Poľnohospodárstvo


Vzhľadom na podhorskú oblasť je tu pôda kamenistá, preto sa oralo len plytko cca 20 cm. Polia sa hnojili maštaľným hnojom. Až po 2. svetovej vojne sa začalo používať umelé hnojivo - Thomasova múčka. Jeho používaním sa zvýšila úroda: zemiaky, obilie, i tráva narástla veľká, zelená i hustá, žiaľ nebolo v tráve toľko poľných kvetov, ako keď sa hnojilo maštaľným hnojom.
Pred vznikom socializácie poľnohospodárstva sa úroda z poľa zvážala na vozoch s volským alebo konským poťahom. Po socializácii poľnohospodárstva sa začali používať ťažké mechanizmy, ktoré negatívne vplývali na úrodnosť a znehodnocovanie pôdneho krytu. Naúrodnejšia pôda bola pod dedinou z oboch strán cesty až po železničnú. stanicu.
Vyvážanie hnoja sa robilo na jeseň alebo v zime. V zime sa vyvážal na krniach - vlačuhách na hromady, pozdĺž celej role. Hnoj, ktorý sa vyvážal na jeseň na lúky, sa rozhadzoval po celej lúke a skoro na jar ho pohrabali. Hnoj cez zimu spolu so snehom vsiakol do zeme. Na lúke zostali kúsky dreva, slamy a skalky, ktoré by pri kosení prekážali. Preto bolo nutné lúku pohrabať. Zároveň rozhrabali aj krtince. Ak by predsa na lúke zostala hruda hnoja, tú opakom železných hrablí rozdrvili, odpad pohrabali na medzu alebo do priehlbiny na lúke.

Hnojný voz
Na jar, keď dostatočne obschla zem, roľníci začali s orbou. Najskôr orali pôdu do ktorej siali obilie - jarinu. Sial sa jačmeň a ovos. Oralo sa takto: roľa, ktorá bola predchádzajúci rok ,,rozoraná“ (začalo sa orať od kraja role) sa ,,zorala“ (začalo sa orať zo stredu role) a opačne, aby roľa zostala čo najrovnejšia. Role vo svahoch napr. pod Bučinou a v Končistom sa orali väčšinou na jednu stranu, a to preto aby sa sklon pôdy zmenšoval. Podľa veku role je tu medza vysoká aj pol metra i viac. Malo to oproti sceleným roliam aj takú výhodu, že medze zadržiavali vlahu a pri silných dažďoch zabraňovali splavovaniu úrodnej pôdy. Roľníci orbu vykonávali s vlastným statkom - koňmi a volmi. Tí čo nemali vlastný povoz si tieto práce objednávali u povozníkov.
Sejba bola veľmi dôležitá, preto roľníci siali len dobré osivo. Na jar keď siali jarinu, roľu pohnojili a poorali. Potom si gazda opásal veľkú zásteru, do ktorej mu nasypali zrno. Ľavou rukou držal konce zástery a pravou bral hrste obilia a sial. Druhý spôsob bol taký, že do vreca nasypal zrno určené na siatie, prehodil cez plece a otvorom spredu načieral do vreca a rovnomerne sial po poli. Zasiatu roľu pobránil železnými bránami. Tak sa zrno zahrabalo a podrvili sa aj väčšie hrudy. Potom roľu prežehnali poprípade sa pomodlili. Ozimina sa siala v jeseň koncom septembra, alebo začiatkom októbra ešte pred mrazmi, aby stihla ešte na jeseň vyklíčiť. Keď bola tuhá zima bez snehu, zvykla pomrznúť a na jar museli siať znovu. I keď gazda zasial dobré zrno do role dobre pripravenej, veľa záležalo aké bude počasie v priebehu leta. Úrodu ohrozovali veľké dažde a suchá.

V Bacúchu sa kravy chovali vo veľkom množstve ako hlavný zdroj obživy rodiny. Cez zimu boli ustajnené v maštali, no s príchodom jari sa pásli. Výhon kráv sa robil koncom apríla, alebo začiatkom mája. Pri prvom jarnom výhone sa kravy dohnali na dolný koniec, poniže dolného obchodu. Tu cez cestu položili reťaz a pastier tri krát obišiel dookola stádo a s hrncom, v ktorom bolo žeravé uhlie ich okiadzal. Vtedy nesmel žiadni človek reťaz prekročiť, lebo by o ňom hovorili, že je „striga - strigôň“. Ak sa predsa tak stalo, hneď toho dotyčného človeka pokropili svätenou vodou, aby nemal nad kravami moc. Cez rok sa kravy vyháňali na pašu každé ráno a večer sa vracali domov. Pastier ich výhon oznamoval trúbením. Spolu s kravami sa pásli aj obecné býky. Kravám ktoré mali ostré rohy tieto zabrusovali, aby druhé neklali, alebo im dávali na rohy obrúčky - hálky.

Vyháňanie kráv na pašuDom pod Slncom

 

 

 

 

 

 

 

 

Kravy sa dojili ráno a večer do žochtára. Vydojené mlieko sa precedilo do hlinených mliečnikov cez cietku. Cietka bola plátená biela handrička, ktorá sa po každom precedení mlieka preprala a dala sa vysušiť. Aspoň raz za týždeň ju gazdinka dôkladne vyprala a vyvarila. Mliečniky sa prikrývali drevenými pokrievkami – šajbíkami. V mliečnikoch sa mlieko sadlo - skyslo a na povrchu sa vytvorila vrstva smotany. Smotana sa zberala do okrúhlej drevenej nádoby zvanej zbenka. Tu sa smotana spracovala pohybom piestu hore a dole na maslo, ktoré sa oddelilo od cmaru. Maslo sa po zmútení vybralo za a varechou sa vytvarovalo do tvaru osly. Cmar sa pil od smädu, alebo ako príloha ku chlebu a zemiakom.

Kyslé mlieko zbavené smotany sa pilo alebo sa s neho robil tvaroh. Tvaroh vznikol z kyslého mlieka po jeho uvarení a precedení cez ľanovú bielu handričku. Po odkvapkaní tvaroh zostal v handričke a stečenou vodou – sirovátkou sa kŕmili ošípané. Po vytelení kravy sa prvé žlté mlieko volalo mledzivo. Používalo sa do pečenia koláča z kysnutého cesta. Cez leto sa dobytok pásol na poli, ale ku dojeniu sa za drabinu kládlo trocha krmu, aby krava pokojne stála. Pre jeden kus hovädzieho dobytka bolo treba na zimu aspoň štyri kopy sena. Pri prebytku masla a iných domácich produktov tieto chodili ženy predávať do Brezna. Prebytok masla sa tiež stopil a dal do pohára. Používal sa do zápražky v čase, keď krava bola vysoko teľná.


 


Úvodná stránka