Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Geograficko-prírodná štruktúra

Prví obyvatelia Bacúcha (baníci, drevorubači a uhliari) si svoje príbytky stavali od 13. storočia hlboko v Bacúšskej doline, v blízkosti svojho zamestnania. S úpadkom baníctva sa bývanie od 18. storočia presúva do ústia doliny. Ku pretrvávajúcemu drevorubačstvu ako hlavnému zamestnaniu obyvateľov sa pridružilo poľnohospodárstvo. Sídelnou bázou sa stal náplavový kužeľ Bacúšskeho potoka. Pretože je mierne sklonený na juh ku Hronu, nezasahujú sem možné záplavy, leží nad hranicou najsilnejších prízemných inverzií, a pretože jeho reliéf je plochý, stal sa ideálnym miestom pre založenie sídla. Bacúch je navyše v tejto polohe chránený horským masívom pred chladnými severozápadnými vetrami a je odtiaľto výborný prístup do všetkých častí chotára. Vzhľadom na malú rozlohu sa intravilán obce rozkladá v homogénnom prírodnom prostredí nivy, náplavového kužeľa a terás Bacúšskeho potoka.
Vývoj pôdorysu sídla: Pôdorys sídla sa mierne rozširuje od severu na juh a kopíruje tak tvar náplavového kužeľa. Najstaršia časť sídla bola založená v polovici 16. storočia v časti Chlp. Pôdorys sa prirodzene rozrastal do 18. storočia až k mlynskému náhonu a mlynu (časť Hrádza), ku ktorému neskôr pribudla gátrová píla a valcha. Do roku 1921 sa dedina rozrástla až po Sihote. Na jej západnom okraji začiatkom 19. storočia pribudol cintorín a koncom 19. storočia kostol. Začiatkom 20. storočia bola na námestí postavená škola. V auguste 1921 takmer celá dedina (133 domov) zhorela. Po obnove pôvodného intravilánu výstavba pokračovala smerom na juh v častiach Kanada a Pastva. Tu je pôdorys uličných blokov najpravidelnejší. Po roku 1945 rastie intravilán hlavne východným smerom – pribúdajú nové ulice v častiach Pod leštinou a Lúčka. Tu sa stavia aj dnes. V 60. a 70. rokoch 20. storočia dokonca vznikol súvislý rad domov na Chorvátke na ľavom brehu Bacúšskeho potoka. Ten však už leží v katastrálnom území obce Polomka. V druhej polovici 20. storočia pribudli postupne objekty základnej vybavenosti: nákupné a kultúrne stredisko na námestí, ihrisko a vodojem na severnom okraji a nový cintorín na západnom okraji intravilánu. Významnejšími stavbami v obci mimo intravilánu sú tajch a mlynský náhon z 19. storočia a novšie budovy lesného závodu v dolnej časti Bacúšskej doliny, areál roľníckeho družstva juhozápadne od dediny a areál železničnej stanice s manipulačným skladom dreva južne od dediny.

Morfologická štruktúra sídla: Uličné bloky majú prísne geometrický, obdĺžnikový tvar, pretože pri výstavbe sa nemuselo hľadieť na výrazné terénne prekážky. Platí to aj o najstaršej časti zástavby na hornom (severnom) konci dediny v časti Chlp a Hrádza, pretože tá bola úplne obnovená po požiari v roku 1921. Len na západnom okraji intravilánu v časti Sihla sa zástavba prispôsobuje komplikovanejšiemu reliéfu zdvíhajúcich sa svahov. Odklon od geometrickej parcelácie je zjavný aj na východnej strane námestia, kde v snahe získať väčší centrálny priestor pre verejné stavby bola cesta vedená oblúkom, vyklenutým na východ. Tomu sa následne prispôsobil aj pôdorys blokov v časti Pod leštinou. Zástavba na Chorvátke má podobu súvislého radu domov.


 


Úvodná stránka