Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Baníctvo

Bocká dolina vyniká predovšetkým zlatom, kým dolina Svätojánska a Demänovská železom. Boli by sme na omyle, keby sme z toho usudzovali, že ťažba zlata na Boci úplne vytlačila ťažbu železa. V jednotlivých častiach doliny nachádzame haldy železnej rudy, ktorá tam zostala pre zlé dopravné možnosti, alebo sú tam haldy hlušiny (odpadu) vyvezenej z dnes už zasypaných štôlní. Ruda dolovaná na Boci patrí do skupiny ďumbierskych rúd, ktoré sú trojaké:
 

"alpské železo" - siderit. Ruda je jemnozrnná, červenožltkastej farby, obsahuje tetraedrit, barit a kremeň.
"kremenné železo" - prevažuje v ňom hematit s limonitom, obsiahnutý je i kremeň.
"krveľové železo" - hematit. Ruda je tmavočervenej farby, predstavuje najvýnosnejšiu rudu.

Údaje o analyzovaní ďumbierskej rudy podľa Dr. Karola Pappa z roku 1910 (siderit z BOCE - Špíglové, hematit z Jarabej pod Špitálkom):

 

Nad Nižnou Bocou pod Špíglovým boli teda bane s obsahom vyše 36 % železa (siderit). Had Vyšnou Bocou pod Fišiarkou (1480 m) sú staré bane známe pod menami "Helena", 'Fišerka" a "Štefan". Popri oboch potokoch spájajúcich sa do Bocianky nachádzame zasypané štôlne prezradené len haldami. Nachodia sa v Starobockej doline, pri pravom prameni Bocianky je ich tiež niekoľko, napríklad pod Janovým grúňom (1393 m) a pod Končitým (1475 m). Tu Rimamuráňsko - Šalgotarjánska spoločnosť otvorila 80 metrov dlhú štôlňu východným smerom, ale údajne nebola spokojná s kvalitou rudy a práce zastavila.
Známe sú aj bane v Malužinskej doline (patrili princom Albrechtovi a Fridrichovi). Roku 1863 ich navštívil chýrny geológ HAUER, podľa ktorého obsahujú 33% železa. Bane sa nachodili hlavne v Hodruši, kde vznikla aj osada, ktorá zanikla asi pred sto, možno aj pred viac rokmi. Ruda z týchto baní sa totiž vyvážala do Hrádockej huty (maše), ktorá prestala pracovať po vybudovaní Železnice počas hospodárskej krízy v rokoch 1873 - 1875. G. Demuth sa pokúsil v Malužinskej doline ťažiť aj mangán, ale s malým úspechom.


Siderit Fe[CO3]


Vlastnosti:

Kryštály sú väčšinou jednoduché, sedlovite prehnuté klence, častejšie vytvára hrubo- až jemnozrnné agregáty, oolitické alebo obličkovité, s radiálne lúčovitou stavbou, niekedy s prímesami ílu (ložiská sideritu v ílovitých bridliciach). Štiepateľnosť: dokonalá podľa plôch klenca; hustota: 3,7-3,9; farba: žltkastobiela, hráškovožltá, sivá, žltkastohnedá, modročierna, s bitúminóznymi prímesami čierna, niekedy s pestrými kovovolesklými nábehovými farbami. Ľahko zvetráva na limonit, pričom vznikajú pseudomorfózy limonitu po siderite. Pri reakcii s horúcou kyselinou chlorovodíkovou šumí (uvoľňuje C02).
 

Vznik a výskyt:

Vzniká vždy bez prístupu vzdušného kyslíka. 1) Zriedkavo v pegmatitových žilách, hojnejší je iba v kryolitovom pegmatite v Ivigtute v Grónsku. 2) Skoro školským príkladom sú sideritové žily v rudnej oblasti Siegerland v Rýnskom bridličnatom pohorí, s mocnosťou až 30 metrov. Ďalšie lokality: Erzberg v Štajersku, Hüttenberg v Korutánsku, Iberg v Harzi; Bilbao v Španielsku, Slovenské rudohorie, južný Ural. Pekné kryštály pochádzajú z Neudorfu v nemeckom Harzi a Cornvvallu v Anglicku. 3) Hľuznaté sedimenty sú známe z Walesu a Vestfálska, z lokality Schmiedenfeld v Durínsku (SRN) a Lothringen vo Francúzsku. Ako produkt zvetrávania vzniká siderit aj v oxidačnej zóne rôznych oxidov mangánu.
Význam a použitie: Názov sideritu pochádza z roku 1845 a bol odvodený z gréckeho slova sideros = železo. Oddávna až po súčasnosť sa ťaží ako veľmi dôležitá železná ruda.



Hematit Fe2O3
 


Vlastnosti: v závislosti od teploty vzniku sa vyskytuje vo veľkom počte tvarov. Pri vysokej teplote býva bipyramidálny, podobný deformovanej kocke a romboédrický, pri nižšej hru-bošošovkovitý až okrúhly. Za nízkych teplôt tvorí hrubé tabuľky a lúčovito vláknité masy (lebníky s guľovitou stavbou). Zaujímavý je ružicový zrast (tzv. alpská železná ruža), pri ktorom vzájomne zrastá väčší počet tabuľkovitých kryštálov odchýlených o malý uhol od rovnobežnej polohy. Celistvé masy sú zrnité, šupinkovité (itabirit) a tenkotabuľkovité (spekularit). Oolitický hematit (predtým názov semienková ruda) je tvorený zrnkami hematitu v základnej hmote, zemité odrody sa označujú ako červené okry. Je neštiepateľný; hustota: 5,2-5,3; farba: modravá, oceľovosivá až železnočierna, s pestrými nábehovými farbami, celistvé agregáty sú červené.
Vznik a výskyt: predstavuje hojne rozšírenú bohatú železnú rudu sedimentárneho pôvodu, obyčajne tvoriacu hrubé polohy. Býva aj hydrotermálny a pneumatolytický v žilách a metasomatický vo vápencoch. Krásne kryštály sú z alpských žíl (Cavradi v Tavetschi, Švajčiarsko); na ostrove Elba (Rio Marina) sa nachádza spolu s pyritom; pekné kryštály bývajú aj v lávach, kde sú produktom činnosti fumarol (Eifel, Auvergne, Vezuv, Elba).
Význam a použitie: hematit sa od prehistorických čias až dodnes používa ako farbivo; je najdôležitejšou železnou rudou po limonite.


 


Úvodná stránka