Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Architektúra obce

Ľudové staviteľstvo

 

Obytné stavby

V minulosti sa stavali domy drevené z okrúhleho nekresaného dreva, neskôr murované z nepálených tehál – váľkov. Dom pozostával z pitvora (kuchyňa), izby a komory. V pitvore bolo otvorené ohnisko „ohjart“ na varenie. V izbe bola veľká pec, do ktorej sa kúrilo dlhými polenami z kuchyne. Okolo pece boli lavice a slúžila aj na pečenie chlaba.
V izbe bol kozub, kde sa kúrilo smolnými trieskami zv. „lúčivá“. Pri takomto svetle ženy priadli a trávili zimné večery. Popri stene boli tiež lavice. Na stenách boli sv. obrazy, maľované taniere a krčiažky. Na povale nad posteľou boli zamontované dve obrúčky, určené pre hojdačku, v ktorej malé deti spávali.
V komore sa držali potraviny a bola tu obyčajne aj jama na zemiaky. Pokračovaním obývacej časti sú bočné staviská tzv. búdy - dreváreň, maštaľ, humno. Chlieviky pre ošípané bývali zvlášť stavané. Kde nemali kurník tam sliepky spávali na pôjde. Pohromade bývalo 3-4-5 rodín spolu. Čo predstavovalo 35-40 ľudí. Každá rodina mala svoj kút. Po požiari 1921 sa každý snažil postaviť svoj vlastný dom.
Pôdorys stavby bol podlhovastého tvaru na šírku jednej miestnosti. Skladal sa z prednej izby, zadnej izby a pitvora, alebo kuchyne. Predná izba je orientovaná do dedinskej cesty. Bývala to vždy najlepšie upravená a zariadená izba. Zadná izba bývala o niečo skromnejšia. Medzi izbami bola kuchyňa, alebo pitvor. Z tejto miestnosti boli jediné dvere z domu na dvor.

Predná izba.

Nachádzala sa v nej širšia posteľ pre manželov. Obyčajne vyrobená u miestneho stolára. Charakteristická bola vysokými záhlavkom pri hlave a nohách. Plochu na ktorej sa spávalo tvoril slamník. Slamník je s plátna ušitý obal, ktorý sa svojim rozmerom rovnal konštrukcii postele, do ktorej sa vkladal. Výplňou bola žitná slama porozkladaná steblami v smere dĺžky postele. Slamník sa zakrýval plátennou plachtou. Pod hlavy sa dával jeden, alebo dva vankúše z husacieho peria. Prikrývalo sa perinou taktiež z husacieho peria. Ďalším zariadením boli drevené kasne – skrine, jedna, obyčajne dve na odkladanie odevov obyvateľov. V skorších obdobiach pojem skriňa bol neznámy a prádlo sa odkladalo do drevených bední s otváracím vekom – truhlica. Iné prádlo sa vešalo na žŕďku umiestnenú pod povalou. Ďalšou súčasťou izby bývala múraná a omietnutá pec, prípadne kachľová pec na kúrenie drevom v zime. Ak v miestnosti bývali dva manželské páry (čo bývalo bežné) a mali deti, v miestnosti boli dve manželské postele. V manželských  posteliach s rodičmi spávali aj mladšie deti. V nevyhnutných prípadoch sa spávalo i tak, že na jednej posteli spávali dve dospelé osoby tak, že boli otočené hlavami jeden z jedného konca postele a druhý z druhého. Spávalo sa aj v kuchyni za pecou na múriku a na lavici. Dlážka bola zhotovená z drevených dosák a pokrytá doma tkanými pokrovcami.
Pitvor – kuchyňa. V strede domu sa nachádzala kuchyňa. Do tejto miestnosti bol vchod z dvora. Vchádzalo sa buď priamo, alebo cez gang - verandu, ktorá hlavne v zime oddeľovala obydlie od vonkajšieho prostredia. Pôvodný názov bol pitvor. Pitvor je miestnosť s hlinenou podlahou a s jedným otvoreným ohnišťom. Otvorené ohnište v dnešnom ponímaní bol vlastne veľký kozub. Oheň sa kládol na ploche cca 1 x 1 meter vo výške 70 - 80 centimetrov nad zemou. Nad ohnišťom bol široký komín, ktorým sa odvádzali spaliny mimo domu. Začínal vo výške cca 2 metre a rozmery mal také, aké malo ohnište a končil nad strechou domu o rozmeroch cca 50 x 50 centimetrov. V niektorých domoch sa tento dymovod končil na úrovni povaly a dym sa ďalej voľne odvádzal cez krov stavby. Na povale sa v zime obyčajne udili výrobky po zakáľačke. Vzhľadom na takúto konštrukciu spaľovacieho priestoru často vznikali požiare, ktoré obec Bacúch navštívili niekoľkokrát. Oheň teda horel voľne v miestnosti. Pripravovali sa na ňom pokrmy v hlinených, neskôr medených a liatinových nádobách. V zimnom období to bývala aj najchladnejšia časť domu. Dôvod je jednoduchý. Teplo unikalo širokým komínom a prirodzený ťah cez tento otvor jednoducho teplo vysal z priestoru pitvora. Ďalším zariadením pitvora boli police na uskladnenie nádob, neskôr to boli almary. Lavička, na ktorej vždy bola vo vedrách čerstvá voda, stôl, lavica a hokerlíky - stoličky. V tejto miestnosti sa odohrával život rodiny. Tu sa riešili problémy, určovala práca pre jednotlivých členov domácnosti na nasledujúci deň a prímali návštevy.

Charakter pitvora sa postupne menil a kuchyňa s drevenou podlahou sa z neho stala až v 20. storočí. Otvorené ohnište nahradil z tehál murovaný šporák – šparhét. Šparhét je uzavreté ohnište o rozmeroch zhruba 1 x 1 meter a menej vo výške cca 70 centimetrov nad zemou. Ohnište je prikryté liatinovými platňami, na ktorých sa varilo. Vedľa ohništia sa nachádza rúra na pečenie, ktorá je ohrievaná dymom. Súčasťou šparhétu bývala i zamúraná nádobka na ohrev vody. V spodnej časti šparhétu bývalo druhé ohnište ,,pekáreň“, bolo omnoho väčšie a pekával sa v ňom chlieb. Ostatné vybavenie kuchyne zostávalo pôvodné. Doplnkom bol dereš – diván, na ktorom sa posedelo, alebo aj spávalo. Kuchyňa sa stala centrom života rodiny. Tu sa deti učili do školy, riešili generačné spory, príjmali návštevy, jedlo sa, pralo, umývalo.


 


Úvodná stránka